Pozývame vás na prehliadku vodného diela Gabčíkovo, ktoré si môžete spestriť plavbou na kompe cez Dunaj, alebo aj návštevou múzea moderného múzea Danubiana či priľahlého areálu vodných športov v Čunove.
Vodné dielo Gabčíkovo dokončili v roku 1992 po pätnástich rokoch výstavby.
Zámerom staviteľov bolo zamedziť záplavám a vytvoriť spoľahlivú plavebnú dráhu v neustále sa meniacej rieke Dunaj.
Napĺňanie plavebnej komory je atraktívnym zážitkom
V Gabčíkove boli vybudované dve plavebné komory a vodná elektráreň. Vodné dielo v Gabčíkove postavili na využívanie utvoreného spádu na výrobu elektrickej energie, na prekonávanie rozdielu hladín v plavebných komorách a na odvádzanie prípadných povodňových vôd.
Komory sú situované na ľavej strane rieky. Ponad vodný stupeň vedie 10 metrov široký cestný most. Prevádzka vodnej elektrárne je plne automatizovaná. Napĺňanie komory trvá približne 20 minút. Celý proces môžete sledovať priamo z mosta.
Každá z komôr má pôdorysné rozmery 34 x 275 metrov s minimálnou hĺbkou vody 4,5 metra a umožňuje lodiam prekonať výškový rozdiel v rozmedzí 16 – 23,3 metra. Do každej z komôr sa zmestí až 299 -tisíc metrov kubických vody.
Preplavovanie je riadené z objektu dozorne, ktorá je situovaná na tridsaťmetrovom pilieri. Pod dozorňou sa nachádza vyhliadková terasa, z ktorej máte vodné dielo aj široké okolie ako na dlani.
Približne 15 kilometrov od vodného diela sa nachádza kompa Kyselica – Vojka. Motorová loď s naftovým pohonom uvezie 12-14 áut, premáva od roku 1994, kedy bol napustený prívodný kanál vodného diela Gabčíkovo. Prevoz loďou, ktorý trvá len niekoľko minút, je zadarmo. Plavebný poriadok nájdete aj na tejto stránke.
Kompa na trase Kyselica – Vojka premáva zadarmo
Po druhej strane Dunaja sa presuniete v smere na Bratislavu do Čunova. Tu vybudovali v roku 2000 na cípe poloostrova v strede mohutného toku Dunaja múzeum moderného umenia Danubiana. V priľahlom parku, ktorý sa pýši jedinečnou atmosférou, si môžete vychutnať aj výhľady na neďalekú Bratislavu.
Len pár desiatok metrov od Danubiany sa nachádza známy areál vodných športov Čunovo.
 
Meghívjuk, hogy vizsgálja meg a vízmű Bősi, amely enyhíti az áthajózás Kompon keresztül Dunán, vagy akár a modern múzeumi látogatás Danubiana múzeumba, vagy a szomszédos területeken vízi sportok Čunovo.
A Gabčíkovo (Bős) vízművei építése 1992-ben fejeződött be tizenöt éves építkezés után.
Az építők szándéka az volt, hogy megakadályozzák az árvizet és megbízható vitorlázási útvonalat hozzon létre a folyamatosan változó Duna-folyóban
Az utazási kamra feltöltése vonzó élmény
 
Gabčíkovón (Bősön) két úszó kamra és egy vízerőmű épült. Vizes munkák után az építmény a meg épült mű, hogy használja a kialakított gradiens elektromos energia előállításához, leküzdésére szintkülönbség hajózhatóság kamrák és elvezetésére opcionális árvíz.
 
A kamrák a folyó bal oldalán találhatók. A vízfolyás egy 10 méter széles közúti hídon halad át. A vízerőmű működése teljesen automatizált. A kamra töltése körülbelül 20 percet vesz igénybe. Az egész folyamatot közvetlenül a hídról láthatja.
 
Mindegyik kamrának van egy felülnézeti méreteitől 34 x 275 méter minimális víz mélysége 4,5 m, és lehetővé teszi a hajóknak, hogy a szintkülönbség a tartományban 16-23,3 állomáson. Mindegyik kamra 299 ezer köbméter vizet tartalmaz.
 
A túlcsordulást egy 30 méteres oszlopon elhelyezkedő felügyeleti intézmény irányítja. A menedék alatt egy vizes terasz, amelyből vízzel dolgozik, és tágas területen, mint a tenyéren.
 
Körülbelül 15 kilométerre van a vízmű a Kyselica - Vojka iránytű. Motorcsónak meghajtó dízel autók uvezie 12-14, fut 1994 volt, amikor impregnálva tápcsatornán a hidraulikus bősi. A hajózás, amely csak néhány percet vesz igénybe, ingyenes. A menetrend ezen az oldalon is megtalálható.
Komp a Kyselica - Vojka útvonalon ingyenes
A Duna túloldalán Pozsony felé halad Čunov irányába. 2000-ben a dunai Modern Művészeti Múzeum épült a félsziget csúcsára a hatalmas Duna közepén. A parkban, amely egyedülálló légkörrel büszkélkedik, élvezheti a közeli Pozsonyi kilátást.
A Dunától csak pár méternyire található a jól ismert vízi sportterület Čunovo.
17.jpg
Vodné dielo naprojektoval a jeho vástavbu riadil  člen Slovenskej asociácie životného prostredia Dr. h. c. doc. Ing. Július Bimder, CSc.
 

Dr. h. c. doc. Ing. Július Binder, CSc. (* 12. september 1931Bernolákovo) je slovenský projektant, manažér a poslanec Národnej rady SR.

Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a potom bol činný ako projektant a hlavný inžinier rôznych stavieb. (Spolu)projektoval elektrárne (elektráreň Nováky IV a elektrárne na Váhu), systémy zásobovania vodou, čistiarne odpadových vôd v Petržalke a pre Slovnaft, ako aj rôzne ekologické stavby. Zúčastnil sa aj na projektovaní Gabčíkovskej priehrady.

Ako riaditeľ investorského štátneho podniku Vodo­hospodárska výstavba v Bratislave (od roku 1991) sa významne zaslúžil o realizáciu takzvanej alternatívy C a o dokončenie vodného diela Gab­číkovo – Čunovo. Presadenie a výstavba vodohos­ podárskych diel MálinecTurček, a Žilina sú do značnej miery aj jeho dielom. Podieľal sa na návrhoch a realizácii ďalších diel, ako je príprava vodného diela Wolfsthal – Bratislava a Li­povec, generelu úpravyrieky Nitryvodného diela Ružín, čističky odpadových vôd v Slovnafte spojenej s ochranou podzemných vôd, dopravy popolovín a ich skládky v ElektrárniVojany, splavneniu Moravy po Hodonín. Je autorom niekoľkých patentov a zlepšovacích návrhov.

Július Binder bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd, hlavných kanalizačných zberačov a čerpacej stanice dažďových vôd z Petržalky. Je držiteľom vyznamenania Za zá­sluhy o výstavbu.

Prednášal na univer­zitách a vo vedeckých spoloč­nostiach, s výnimkou Austrálie, na všetkých konti­nentoch.

Július Binder bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 1998 – 2002 za Hnutie za demokratické Slovensko. V roku 1998 bol neúspešným kandidátom na primátora Bratislavy za HZDS v komunálnych voľbách.[1]

Slovenskej kreditnej banke poskytol budovu patriacu v tom čase Vodohospodárskej výstavbe stojacu na Námestí SNP v Bratislave. Financoval výstavbu náboženskej stavby v Horskom parku v Bratislave.[chýba zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • V roku 1993 bol ocenený ako najlepší manažér Slovenska.
  • V roku 1994 mu Sloven­ská technická univerzita (STU) udelila titul Dr. h. c. Bolo to po prvýkrát, čo bol tento titul udelený absolventovi Stavebnej fakulty
  • V roku 1994 získal ocenenie Osobnosť roka.
  • V roku 1994 získal ocenenie Zlatý Biatec HN – klubu.
  • V roku 1995 bol v Madride ocenený za odbornú a spoločenskú angažovanosť Európ­skou cenou za kvalitu
  • V roku 1995 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
  • V roku 1996 dostal Zlatý dvoj­kríž ministra kultúry SR.
  • V roku 1997 habilitoval na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity a bol menovaný za docenta.
  • V roku 1997 získal ocenenie Prominent slovenskej ekonomiky.
  • V roku 1998 dostal Medailu Slovenskej komory stavebných inžinierov
  • V roku 1998 získal cenu Štefana Moy­sesa.
  • V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. menoval "Rytierom rádu sv. Gregora Veľkého", nejvyšším cirkevným vyznamenaním pre laika.
  • V roku 2010 bol uvedený do Siene slávy Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode.

 

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one